Ako syn fotografa a filmára, vyrástol som v prostredí, kde fotografia bolo niečo úplne samozrejmé. Prispela k tomu skutočnosť, že najmenšia izba našeho bytu bola v skutočnosti temná komora. Vyvolávali sa tam čiernobiele, ale aj farebné filmy a takisto otec a aj matka robili zväčšeniny, ktoré sa potom sušili väčšinou na vykachličkovanej stene kuchyne a samozrejme vzbudzovali môj záujem.
Už ako malý chlapec som mal možnosť byť u toho, keď sa robili čiernobiele zväčšeniny. Na atmosféru v „červenej tme“ a na vôňu chemikálií si pamätám veľmi dobre.
Otcove krátke a dokumentárne filmy, ako aj jeho fotografie, vznikali spravidla v prírode, v prvom rade vo Vysokých Tatrách. Letné prázdniny trvali dva mesiace a počas tohto obdobia bola naša celá rodina niečo ako filmový štáb. V každom prípade pre mňa to bolo niečo ako „učňovka“. Viac menej všetko, čo sa dá dnes zhrnúť pod pojem fortieľ sa na mňa nalepilo.
Kedy som začal fotografovať ani tak presne neviem. Ale od roku 1972 som až krátke obdobia fotografoval stále. Boli obdobia keď to bolo veľmi intenzívne, iné zasa menej.
S odstupom čas sa dá povedať, že som sa venoval, respektíve stále venujem dvom hlavným témam.
Jedna sú krajinky, pričom tá má akoby podskupinu stromy.
Druhá je niečo ako objavovanie niečoho často každodenného. Sú to zväčša detaily toho, po čom, alebo okolo čoho denne chodíme: voda, piesok, bahno, tráva. V lete či v zime, mokré, suché alebo na kosť zmrznuté.
© by jiri skripsky photography 2011 · design by feinform · developed by hotfeet